Leonberger je plemeno vyšľachtené v meste Leonberg
Symbol mesta Leonberg.
Leonberger je plemeno psa, ktoré bolo zámerne vyšlachtené H. Essigom v roku 1846.Je to jeden z mála psov, ktorý je uznaný ako vyšľachtené plemeno človekom.
Heinrich Essig /1808-1889/ starosta Leonbergu chcel vytvoriť pre nemecké mesto Leonberg, ktoré sa nachádza v blízkosti Stuttgartu symbol mesta a erbu. Pokúsil sa na základe slova leon/lev vyšlachtiť psa, ktorý by bol podobný levovi. Heinrich Essig bol chovateľom rôznych zvierat na svojom dvore.Bola tam hydina, ale aj líšky, srny. Už dlho predtým choval psov a jeho kríženie vychádzalo z predošlých poznatkov a odchovaných šteniatok. Mal veľmi dobré vzťahy s mnísmi z kláštora Sv.Bernard. Spárením svätobernského psa z kláštora Svätý Bernard s novofoundladskou čierno-bielou fenou/podobnú landseerovi/sa mu podarilo získať mohutných bielych psov s tmavými ušami.Prvé potomstvo bolo mohutné po otcovi a sfarbené po matke. Povahou boli veľmi dobrí strážcovia. Tieto štenatá štyri razy prekrížil.Dva z týchto psov vymenil opäť za svatobernského psa z kláštora Sv.Bernard.Ďalším odchovom vychoval mohutných, dlhosrstých psov bielej farby.Pretože chcel zachovať bielu farbu psov použil do dˇalšieho pokolenia ešte Pyrenejského pastierskeho psa. Toho mal na svojom dvore.V roku 1846 predstavil prvých leonbergerov. Boli snehobieli s veľmi dlhou srsťou a s čiernou maskou, vysokí 80 cm s veľmi dobrou a pokojnou povahou. Zlatohnedá farba bola výsledkom použitia na párenie aj iných psov, lebo sfarbenie nebolo jasné ani Heinrichovi Essigovi.
Vzostup nového plemena:
Leonberger sa ihneď stal hitom, bol používaný pre svoju silu na ťahanie ako sedliacky pes. Pretože jeho cena bola na vtedajšiu dobu vysoká nemohol si ho kúpiť hocikto. Essig ročne predával 200-300 psov, čo v dnešných podmienkach by asi nedokázal nikto.
Nechcené plemeno:
Po Essigovej smrti v roku 1889 však plemeno "leonberger" bolo spochybňované ako odnož psov z ktorých bol leonberger vyšľachtený. Leonberger bol obľúbený a začali vznikať prvé kluby.Na prelome storočí tak vznikol "Klub pre leonbergských psov" /rok 1895/ v Stuttgarte a v roku 1991 " Národný leonbergerský klub" v Apolde atď. V Leonbergu 10.6.1948 bol založený "Nemecký klub pre leonbergské psy". Prvý štandard leonbergera bol vydaný v roku 1895, potom v rokoch 1922, 1938, 1955, teraz platí štandard z 1.1.1996. Leonbergeri sa rozšírili po celej Európe.
Po Essigovej smrti v roku 1889 však plemeno "leonberger" bolo spochybňované ako odnož psov z ktorých bol leonberger vyšľachtený. Leonberger bol obľúbený a začali vznikať prvé kluby.Na prelome storočí tak vznikol "Klub pre leonbergských psov" /rok 1895/ v Stuttgarte a v roku 1991 " Národný leonbergerský klub" v Apolde atď. V Leonbergu 10.6.1948 bol založený "Nemecký klub pre leonbergské psy". Prvý štandard leonbergera bol vydaný v roku 1895, potom v rokoch 1922, 1938, 1955, teraz platí štandard z 1.1.1996. Leonbergeri sa rozšírili po celej Európe.
Po druhej svetovej vojne sa v Mníchove konala prvá výstava leonbergerov. Zúčastnilo sa 56 leonbergerov.Nakoniec 27.9.1975 z iniciatívy vtedajšieho predsedu nemeckého klubu bola založená "Medzinárodná únia pre leonbergské psy" . Slovensko je právoplatným členom tejto únie.
Leonberger je rozšírený po celej Európe a po celom svete. V USA, v štáte New Jersey v meste Newark bol prvý odchov šteniatok v roku 1927, francúzska história začína v roku 1937, v Lotyšku, v Čechách a inde vo svete začiatky nie sú známe.Taktiež presne nevieme kedy začal chov leonbergerov na Slovensku.
V prvých rokoch jeho vyšľachtenia sa leonberger stal vyhľadávaným spoločníkom na kráľovských dvoroch a mohli si ho dovoliť iba majetní ľudia, pretože jeho cena bola vysoká. Vlastnila ho napríklad manželka Františka Jozefa II. Alžbeta, ktorú poznáme ako Sissy. Sissy obľubovala veľké, mohutné plemená psov.V roku 1870 si "kaiserin Sissy" kúpila prvého leonbergera za cenu 1400 zlatých. Bol to mohutný leonberger striebristo bielej farby s hnedými ušami. Často chodievala na prechádzky so psami a milencom do viedeňského Prátru,kde doteraz stojí Sissyina socha s dvomi ležiacimi leonbergermi pod jej nohami. Na viedenskom dvore bolo dohromady 7 leonbergerov.Alžbeta bola vzavraždená anarchistom Luigi Luchenim nožom v roku 1898 v Ženeve.
Leonbergera choval aj nemecký hudobný skladateľ Richard Wagner /1813-1883/zložil operu Lohengrin, Pieseň Nibelungov, Tristan a Izolda. Leonbergera mal veľkovojvoda Friedrich von Baden/1857-1928/, taliansky kráľ Umberto/1844-1900/, revolucionár Giuseppe Garibaldi/1807-1882/taliansky hrdina a generál, ktorý bojoval za zjednotenie Talianska proti Rakúšanom,v roku 1860 viedol pochod tisícky povstalcov, ktoré viedlo k zjednoteniu Talianska. Leonbergera vlastnil aj Napoleon III./1808-1873/bol synovcom Napoleona I. Bonaparte a vfrancúzsky kráľ a cisár, ktorého zosadili počas republikánskej revolúcie v roku 1870. Leonbergera mal aj anglický kráľ Edward VII. waleský princ, bol na cárskom a francúzskom dvore. K historickým osobnostiam môžeme dopísať aj súčasné mená Peter Rebroff /spevák/,Salvatore Adamo /spevák/ Robert Redford /herec/ Michael Kocáb /člen skupiny Pražský výběr/.
Leonberger si zahral aj vo filme "Volanie divočiny" podľa románu Jacka Londona /americký spisovateľ, knihu napísal v roku 1903/, kde stvárnil hlavnú postavu Bucka. Vo filme boli nakrúcaní traja leonbergeri, jedna sučka a dvaja samci. Jack London nedefinoval vo svojej knihe priamo leonbergera, ale Bucka opísal ako obrovského štyri a pol ročného psa kríženca psa Saint. Bernard a škótskeho ovčiaka. Film bol natočený v roku 1977 pod názvom The Call of the Wild : Dog of the Yukon.
Leonberger počas oboch svetových vojen sa veľakrát používal ako zdroj mäsa a jeho stav sa zdecimoval na vymierajúce plemeno. V meste Leonberg po skončení druhej svetovej vojny vznikla iniciatíva chovateľov leonbergerov a začali sa konať prvé výstavy leonbergerov. To zachránilo plemeno psa - leonberger pred vyhynutím.
Dnes je leonberger už mimo ohrozenia a teší sa obľube v chove.
Pre rôzne vývojové postupy a rôzne kríženia sa však súčasný leonberger v mnohom od pôvodného leonbergera líši ale to podstatné zostalo:
- po pastierskom psovi zdedil stráženie, po svätobernskom mohutnosť a po novofoundladskom radosť z plávania/blany na plávanie/ a zo všetkých si vzal do vienka ich dobré povahové vlastnosti.Leonbergera ľahko spoznáte pre jeho nádherne zlato-mahagónovo- hnedú dlhú srsť.