Čo by sa nemalo stať.

Ďaľšie /Nepríjemná stránka

Počas môjho členstva v Slovenskom leonberger klube od roku 2003 sa neraz stalo v chovateľskej praxi, že chovateľ spravil nevedomky, alebo nechtiac omyl v chove tohto vzácneho plemena. Prípady sa niekedy opakujú a inokedy sú naozaj premierové. Netvrdím, že naša chovateľská stanica je najlepšia na svete a podobné voloviny. Je na škodu, že sa chov leonbergerov niekedy zvrhne na mamon po eurách, alebo iné zlé veci.

Málokto sa o tejto "dark side of the leonberger" niekedy vôbec zmienil verejne a vyslovil svoj názor. Ja sa nebojím povedať, že mi je to proti srsti a odmietam takýchto chovateľov. Bohužiaľ páky na potlačenie týchto nedobrých vecí sú mizivé a ani organizácia typu Slovenský leonberger klub veľa vody nenamúti. Pokiaľ tu nebude "zvieracia polícia" ako to vidíme niekde na západe stav sa bude zrejme iba zhoršovať.

Pri záujme o leonbergerov chovaných na Slovensku ( ale aj inde v Európe) sa stretneme s poctivými chovateľmi, čo je veľmi dobré, ale aj s takými, ktorým by mali byť zvieratá okamžite odobrané, alebo aspoň ich chovatelia potrestaní takým istým životom aký pripravili pre svojich "miláčikov".

Jedna babka povedala že :

Na Slovensku sa niekedy stretneme aj s chovaním plemenných leonbergerov na reťazi. Je to dokonca viac kusov pohromade a chovateľka sa honosne pýši odchovom šteniatok.

Stretneme sa aj s prípadom zakrývania skutočného stavu plemenného leonbergera a s predajom jeho spermií do zahraničia.

Taktiež sa stretneme s pravdepodobným podvodom pri párení , ktorý je sprevádzaný aj dôkazovým materiálom v podobe akosi nevhodno vyzerajúceho "leonbergera".

Stretneme sa aj s prílišným počtom neplánovaných "skokov" rôznych psov na fenku leonbergera.Skutok sa ospravedlňuje na Slovensku slovami -len tak náhodou. Pritom psov na dvore rôzneho plemena je dostatok a skúsený chovateľ/ľka by mala po nespočetnom odchove šteniatok leonbergera vedieť čo sa môže stať. Takže niekedy sú šteniatka s PP inokedy : len tak náhodou bez PP s výsledkom kríženec.

Stretneme sa aj s prípadom, kedy šteniatka bez preukazu pôvodu sú predávané v cene šteniatok s PP s prísľubom, že papiere budú neskoršie vystavené, hoci chovateľ vie, že taká situácia nikdy nenastane.

Stretneme sa aj s podávaním žaloby na súd voči Slovenskému leonberger klubu pre rôzne príčiny ako napríklad ušlý zisk, neplatná členská schôdza, neplatné odvolanie z funkcie alebo v neposlednom rade ako skúška naostro čerstvo skončeného absolventa práva pri riešení vymysleného problému súdnou cestou na súde.

Lenže je tu veľké ALE. Kto má chuť a čas sa zapodievať a strpčovať si život kvôli takýmto osobám? Poviem pravdu. Nikto to nechce robiť a robiť zrejme ani nebude. Práve takéto problémy a následné hádky v klube vyháňajú nových členov klubu z členstva v klube.Možno pre výstrahu by to chcelo nejaký prípad dotiahnuť do konca a náležite zverejniť pre výstrahu iným. Ale nakoniec aj tak vždy sa niekto nájde, kto bude to chcieť robiť iba tak ako on chce a sám seba presvedčí o svojej pravde.

Riešenie je jednoduché : leonbergera chovať len vtedy ak ho máme naozaj radi a súhlasíme s jeho dennodennou spoločnosťou podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Striktne dodržiavať prepisy a smernice pre chov leonbergerov určených klubom a riadne a včas urobiť nápravu pri vzniku problémov. V prípade, že chovateľ nedokáže leonbergerovi umožniť spokojný a šťastný život radšej ho darovať do dobrých rúk niekomu, kto sa o neho postará.

Po takýchto prípadoch sa treba opýtať ako chceme veriť listu s názvom Preukaz pôvodu, tiež nazývaný rodokmeň. Nebolo by namieste konečne začať uvažovať o teste DNA pre novonarodené šteniatka? Už to nie je vec dobrovoľnosti, ale skôr by to mala byť záruka chovateľa voči kupujúcemu a novému majiteľovi šteniatka.Prvý krok musí urobiť Slovenský leonberger klub, alebo dvojica chovateľ/kupujúci.

Náš protest proti zlým chovateľom môže byť úspešný len vtedy, ak si dáte pozor na takýchto chovateľov a vystríhate sa od nich čo i len dostať šteniatko hoci aj zadarmo.

Nepríjemná vec sa každoročne odohráva aj v málopočetnom Slovenskom leonberger klube.Každý rok odíde do nenávratna niekoľko členov klubu pre nezáujem o klubovú činnosť, alebo iné príčiny. Každý rok sa do klubu pár ľudí prihlási. Takto sa počet členov drží na stabilnej úrovni od 23-30 členov klubu. Každý si žije svoj život so svojím vlastným leonbergerom a iba niekoľko členov klubu vyvíja činnosť v prospech klubu. Usporiadanie výstav, bonitácia, kontrola vrhov, ekonomická agenda, výborové schôdze a členská schôdza, chodenie po súdoch.

Každý chovateľ, ktorý sa nejakým spôsobom postará o problém vo svojej chovateľskej činnosti okamžite odchádza do opozície a stáva sa nepodporovateľom klubu a jeho činnosti. Takto klub vlastne nemôže dýchať, lebo večne je na stole nejaký problém, nejaký problematický odchov a pod.

Ak sa urobí akcia pre členov klubu a priateľov leonbergerov stretne sa s absolútnym nezáujmom ostatných a záčastní sa minimum členov klubu.Prečo vlastne všetci tí, ktorých sa táto vec týka sa takýmto spôsobom správajú. Je to asi mimo rozsah môjho pochopenia, hoci viem odpoveď.

Veď tu vôbec nejde o konkrétneho človeka, ale o leonbergra. Ale asi to takýmto týpkom nič nehovorí a keď sa toto hlúpe chovanie ľudí dokáže zmeniť bude už asi po leonbergeroch.