Page Title goes here

O nás.

Na začiatku:

Na začiatku môjho a teraz už dovolím si povedať celorodinného života s leonbergermi bola náhoda. Nikdy som sa o psov veľmi nezaujímal,skôr som mal z môjho detstva na psov nepekné spomienky. Jedného času som si všimol hnedého psa s dlhšou srsťou a celkom sa mi páčil. Ten pes, teraz už viem , bol čau-čau. Pýtal som sa kolegu v práci ( niekedy v roku 1991), ktorý sa v psoch vyznal, ako sa volá hnedý pes, podobajúci sa na leva. Nepovedal som však aký veľký a on mi na to, že je to leonberger. Slovo leonberger som si zapamätal.

Išiel som niekedy v roku 1992 z práce domov a po živom stretnutí s leonbergerom - psom na bratislavskej Kolibe sa mi začal páčiť najviac.Mal som vtedy viac ako 30 rokov a leonbergera som videl prvýkrát v živote.Leonberger sa stal psom o ktorom som nič nevedel, ale po preštudovaní v múdrej knihe som sa začal o toto plemeno zaujímať.

V roku 1993 som šiel k slovenskému chovateľovi Martinovi Klačkovi popýtať sa na jeho leonbergerov. Cena za šteniatko ma však veľmi rýchlo priviedla na iné myšlienky ako kupovanie. Pred troma rokmi som dokončil stavbu rodinného domu a na rozhadzovanie koruniek som fakt nemal ani vôľu a ani potrebné množstvo.

Skutočný začiatok:

Písal sa rok január 1995. V inzertnom časopise som hľadal šteniatka leonbergera . Nenašiel som tam žiadne a tak som zavolal chovateľovi leonbergerov, p.Gažovi do Horných Salíb. Po telefonickom rozhovore s ním a zistení, že šteniatka tiež nemá som leobergerov pustil k vode. S leonbergermi som sa rozlúčil. Myslel som si, že navždy.

Po pol roku sa mi ozval on sám a šteniatka už mal. V ten deň sme ich išli pozrieť. Priznám sa, že leonbergeri v jeho dvore vo mne vzbudzovali obdiv, ale aj strach z ich velkosti. Bol som celkom rád, že sme sa ukryli v bezpečí jeho domu.Šteniatka však boli veľmi milé a pekné. Jedno sme si vybrali. Bol to čistokrvný leonberger menom Bony Artemis. Pán Gažo mal malú neter, ktorá mu začala hovoriť "Benny". Meno mu ostalo. Prišiel k nám v lete 1995. Bol to pes veľmi dobrej povahy, rozumný a pokojný. Pre moju malú skúsenosť s cvičením psov /môj prvý pes v živote/ nebol dokonale vychovaný. Základné povely však ovládal. Neustrážil som pri jeho výchove niekoľko kľúčových vecí. Jeho utekanie z domu počas hárania súk v blízkosti nášho domu nám všetkým komplikovalo život. Miloval voľnosť pohybu. Bol som s ním na výstave psov v Seredi. Po skúsenosti s výstavou - respektíve rozhodcom som už nepokračoval vo vystavovaní. Bennyho život skončil predčasne po nešťastnej zrážke s autom. Stretol som sa v tomto prípade s aroganciou a veľmi slabou morálkou vodiča auta, ktorý sa zachoval veľmi odpudzujúco. Benny nás opustil 1.9.2003. V našich srdciach však zostal a zostane.

Vo chvíli keď nás Benny na mojich rukách opúštal vedel soml, že budeme mať nového leonbergera. S použitím internetu som našiel leonbergerie šteniatka. Po istých útrapách sa mi podarilo pani Novákovú presvedčiť, že šteniatko naozaj chcem. A tak za dva mesiace, 17.11.2003 sme si priviezli z Čiech z chovateľskej stanice Záŕické údolí fenku menom Fiore April. Je to leonberger úplne inej povahy. Je to veľmi čulé a temperamentné zviera. Dovolím si povedať, že nebyť mojich dlhoročných skúseností s chovom Bennyho mal by som s ňou problémy.

S príchodom Fiore začala nová éra chovu leonbergerov u nás doma. Pri prezeraní webových stránok o leonbergeroch som zistil, že leonberger žijúci v Čataji môže byť ukázaný svetu. Koncom roku 2003 sme založili www.chatayan.net. Boli to prvé slovenské stránky o leonbergeroch. Zaregistroval som chovateľskú stanicu Chatayan. Meno je odvodené od názvu obce Čataj. Skrýva v sebe však aj slovnú hračku v slove "chata", čo znamená v prenesenom význame slova "psa určeného pre rodinný dom a pohodu na chate" . Chatayan preto vyslovujte "čatajan".

S Fiore April sme sa ( je nás 5) začali aktívnejšie zaujímať o leonberegerov. Fiore absolvovala viacero výstav, stala sa chovnou. Rozhodcovia prevažne hodnotili Fiore veľmi pozitívne, páčila sa im hlava, maska, pohyb-chôdza a beh, dobrá kostra, zuby. Na výstavách som mal niekedy problém s Fiorinou tmavou farbou a úzkym hrudníkom. Celkovo bola hodnotená ako výborná. Vyrástla z nej mohutná leonbergeria dáma s váhou nad 50 kg a výškou 74 cm. Bol to leonberger, ktorý si vzorne strážil svoje teritorium, bola priateľská, ale temperamentná. Svoj temperament preukazovala najviac v styku s inými psami, vtedy bola nepríjemná a ťažko zvládnuteľná. Na výstavách to zväčša vyzeralo tak, že pokiaľ iní leonbergeri spokojne odpočívali, ona bola stále v strehu a sledovala čo sa v okolí deje.

Chovateľská stanica Chatayan /čatajan/ prešla do svojho ďaľšieho obdobia. Skoro 14 mesiacov som vyberal šteniatko, aby to bol dobrý spoločník pre Fiore . Rozhodol som sa pre dovoz zo severských krajín, lebo leonbergeri odtiaľ sa mi vždy páčili. Vybral som si chovnú stanicu Dragongardens, ale nepodarilo sa mi uskutočniť kúpu. Bol som v poradovníku neuveriteľných 18 mesiacov, možno aj preto, lebo mi vo Švédsku neverili. Až po osobnom stretnutí s Petrou Junehall sa ľady prelomili.. Pretože sa však blížila Svetová výstava psov v Bratislave 2009, musel som konať. V chovateľskej stanici Matthiasberg sa objavil švédsky pes Dragongardens Private Dancer. Po dlhom čakaní na nášho nového psa, som sa nakoniec rozhodol v roku 2006 pre Gallopa, syna Private Dancera, ktorý mal švédsko-fínsko-maďarskú krv. Private Dancer bol jedným z najlepších psov v Maďarsku a Rakúsku. Švédsko-fínska krv otca Gallopa prinášala do môjho chovu kvalitu severských leonbergerov .Maďarská krv zase priniesla mohutnosť a pokojnosť . Bol to základný kameň môjho rodiaceho sa chovu. Nastávalo rozhodujúce obdobie. Vychovať z Gallopa dobrého plemenného psa. Gallop pre rôzne príčiny nakoniec nikdy nemal šteniatka a jeho predčasný odchod 8.12.2011 nás veľmi prekvapil. Zomrel na torziu žalúdka.Stále naňho spomíname.

V predošlom období sme sa dva krát pokúsili nakryť Fiore April najlepším psom strednej Európy Lancelotom vom Matthiasberg. Obidva pokusy boli neúspešné. Prvýkrát zrejme pre našu nevedomosť ako to chodí a druhýkrát asi neskorým termínom krytia.Možno bola chyba aj v Lancelotovi.Tretíkrát sme už museli použiť iného psa -Bourneyho a krytie sa podarilo. Fiore April porodila 8 šteniatok. Jedno z nich, Athena Chatayan je slovenským šampiónom, víťazom klubovej výstavy Slovenského leonberger klubu a Leonbergerom of the year 2009.

Naše plány siahali v propagácii leonbergerov aj do iných oblastí ako je chov. Finančne sme podporili a organizovali dva reprezentačné plesy Slovenského leonberger klubu v rokoch 2008 a 2009. Leonbergerov sme propagovali aj v organizovaní a financovaní nahrávky silvestrovského programu "Akcent paráda/Silvester 2008.. Všetko výhradne z vlastných zdrojov.Tieto aktivity boli vyvrcholením stretnutí chovateľov leonbergerov u nás doma v Čataji po výstavách v Bratislave v rokoch 2005,2006 a 2007.

Chatayan dospel do ďalšej etapy svojej existencie v roku 2007. Máme za sebo úspešný ochov vrhu A. . S niektorými majiteľmi šteniatok sme v styku, s inými nie. S našou fenkou Fiore April opakované krytie s Lancelotom vom Matthiasberg znovu nevyšlo, ďaľší pokus s leonbergerom Zeuss Star of North bolo neúspešné. Domáca dvojica Fiore a Gallop tiež nepriniesla šteniatka.

Gallop Glissando bol leonberger, ktorý veľmi rýchlo rástol do výšky, čo sa prejavilo tým, že nebol mohutný do šírky, ale pri pohľade pôsobil dojmom chudého psa. Tým pádom všetky jeho nedokonalé krivky a zaoblenia sa zvýrazňovali. Napriek tomu, že som vedel o týchto nedostatkoch sme s ním často chodili na výstavy aj do okolitých krajín. Získal niekoľko ocenení CAC, res.CAC, bol šampiónom mladých na Slovensku.

Pre Chatayan časté vystavovanie Gallopa na Slovensku, Maďarsku, Rakúsku, Chorvátsku a Slovinsku nám dalo veľa. Poznáme sa s mnohými chovateľmi z rôznych krajín. Konfrontácia na výstavách má dať pravý obraz o kvalite leonbergera. Určitým spôsobom dá, ale po skúsenostiach s posudzovaním psov o tom pochybujem. Po rokoch putovania po výstavách na Slovensku, Česku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku a Chorvátsku už vôbec nemám chuť znovu absolvovať výstavný kolotoč a považujem to iba za nutné zlo.

Chovateľská stanica Chatayan je majiteľom domény "leonberger.sk".V rámci osvety a propagovania leonbergerov sme poskytli náš www.leonberger.sk. Slovenskému leonberger klubu v prospech klubovej činnosti.

Leonberger sa v našej dedine stal známym plemenom psa. Moje vychádzky so svorkou troch psov do blízkeho okolia Čataja vzbudzovali údiv nad mohutnosťou a dominanciou leonbergera. Vyvíjali sme činnosť v rámci celej rodiny a zapájali sa do kultúrneho života obce a propagovali plemeno leonberger. Ctíme si tradície našej rodnej obce a preto sme vytvorili nové logo Chatayan zo starodávnej výšivky našich starých mám. Čatajská výšivka bola známa svojou krásou a je originálna na Slovensku .Naša reklamná kampaň pri poriadaní I. a II.reprezentačného plesu bola spojená s čatajskou výšivkou.

V roku 2008 v našej rodine pribudol ďalší leonberger. Grace vom Dreiburgenland od známeho chovateľa Mathiasa Schroedera. Grace má skvelú leonbergeriu povahu a najdlhšiu srsť v Slovenskom chove leonbergerov. Od príchodu Grace sa výrazne zmenil aj život na našom dvore. Smečka troch leonbergerov už prinášala aj zmeny v úprave a starostlivosti o dvor a záhradu . Nastávajú rôzne práce v stavaní voliery pre psov, museli sme urobiť dve nové brány vo dvore a časom sa z nášho zeleného dvora stala pustatina bez porastu. Najhoršie boli daždivé a zablatené dni, kedy sme mali komplet všetko od blata. U nás doma leonbergeri nikdy nechodili do vnútra domu, takže sme si dopredu určili pravidlá hry. V prítomnosti troch leonbergerov na našom dvore by určite každý jeden človek začal chápať ako to chodí v leonbergeriom živote, čo je podstatné pre šťastné a spokojné nažívanie medzi ľudmi a leonbergermi. Každý sa prejavuje určitým spôsobom a niekedy naozaj to je o vzájomnom porozumení. Leonberger so svojou "súkromnou" povahou a svojím správaním dáva najovo svoje pocity. Tiež sa objavuje žiarlivosť na iného člena svorky a správanie ku každému členovi je odlišné. Tie nespočetné hádky/bitky/ o právo byť niekde prvý sa stále opakovali a bolo zaujímavé sledovať, ako sa časom vyvíjali . Nikto z trojice neostal v stabilnej pozícii do konca nažívania. Čas, kedy leonberger odíde od nás preč sa vždy neodvratne blíži a vždy prekvapí svojou rýchlosťou. Zrazu je prázdny dvor a to, čo na vás hľadelo s láskou, už nie je. Píšem tieto riadky preto,lebo časom sa počet leonbergerov na našom dvore zmenšoval.

S Gallopom sme boli raz v Leonbergu. Bola to pre nás úžasná škola a doteraz na to spomínam. Vidieť nemecké mesto obkolosené takým počtom leonbergerom je nezabudnuteľným zážitkom. Gallop nedopadol na výstave dobre, Guido Perosino ho skoro zniesol zo sveta, ale priznám sa, že mi to vôbec nevadilo. Práve pri rozhodcoch, ktorí posudzujú leonbergerov sa nechcem zastavovať, ale považujem ich rozhodovanie iba za ich súkromnú vec a ich osobný názor. Ja si myslím svoje a na tom mi aj záleží.

Od leta 2008 do zimy 2012 sme s trojicou Fiore,Gallop a Grace prežili vcelku dobré obdobie. Tým, že leonbergeri k nám prichádzali postupne mali sme vždy kopec starostí s výchovou, rastom šteniatok, výstavami a ochranou nášho záhradného majetku, ktorý po útoku našich poväčšinou mladých leonbergerov sa o niečo znížil. Prišli sme o niekoľko tují, javorov, rododedendronou a rôzne nemenované rastliny. Ničenie pokračovalo aj v iných veciach, veď to asi poznáte. Na tieto veci sa časom zabudne a ostane len to krajšie a nebolo toho málo.

Rok 2013 bol pre Chatayan prevratný , konečne sme sa rozhodli naplno venovať odchovu šteniatok po 6 rokoch od prvého vrhu A. Grace a Artur boli pre nás vhodným párom, nakrytie sa podarilo a všetko išlo veľmi dobre. Lenže nakoniec zase všetko išlo inak, ako človek plánuje. Z krásnych, veľkých 9 šteniatok pri pôrode žili iba 2, ktoré do dvoch dní zomreli. Podnikol som všetky potrebné kroky na zistenie príčiny úhynu. Zaťiaľ ešte neviem výsledok.

V dobe, kedy nám Grace mala priniesť na svet nový život sa rapídne zhoršil zdravotný stav Fiore April.Jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval od začiatku jara 2013. Prišlo nakoniec to najhoršie rozhodnutie v chovateľskom živote a radšej sme ukončili jej život za pomoci veterinára. Fiore April 21.9.2003 -21.6.2013. Práve v deň, kedy sme už vedeli, že pôrod Grace nedopadol dobre a žijúce šteniatka sa nám prestali pozdávať.Nikdy by som neveril, že môžete mať doma 11 leonbergerov a o niekoľko hodín môžete škrtnúť 10 z nich.

Od 21.6.2013 na našom dvore zase žije iba jeden leonberger, Grace vom Dreiburgenland. Naša chovateľská stanica sa vrátila opäť k svojmu začiatku v roku 1995. Grace sa naučila ešte ako šteniatko komunikovať s naším kohútom. Ráno okolo pol štvrtej preto máme koncert pod oknami s neuveriteľným spevavým párom. Asi si niekto bude myslieť, že to nie je pravda, ale naozaj niekedy mám chuť zatočiť krkom jednému z dvojice . Môžete hádať ktorému.

Počas 18 rokov života s leonbergermi už pretieklo veľmi veľa vody a veľmi veľa sa udialo v Chatayan.Získali sme znalosti, pochopili a porozumeli chovu leonbergerov u nás doma. Chov leonbergerov nám priniesol mnoho radostí, starostí a smútku z odchodov.Každý zo žijúcich a aj nežijúcich leonbergerov patriacich do Chatayan sa nikdy nemýlil a zrejme nepochyboval o svojej láske k nám. A to je podstatný rozdiel medzi človekom a leonbergerom. Najkrajší leonberger je vtedy ak na neho svieti jarné slnko, najlepšie zozadu a vidíte jeho krásnu dlhú hnedú srsť prekrývanú bielym lemovaním na nohách na jarnej sýto zelenej tráve. Už iba pre túto jednu príčinu by som si ho znovu zaobstaral, keby mi nebehal po dvore. A to nehovorím o jeho povahe.

Často sa ma niekto, kto sa psom nevenuje pýta aké je to plemeno. Svedčí to o naozaj úchvatnom vzhľade leonbergera. Jeho majestátnosť a krása púta často pozornosť právom zaslúženú. Na druhej strane to aj znamená, že toto plemeno nie je veľmi známe a rozšírené.

V malej skratke si môžete pozrieť našu chovateľskú stanicu Chatayan vo flashovej prezentácii v rôznych časových úsekoch aj s leonbergermi, ktorí sú s nami spojení.

Je to iba zlomok z toho, čo sme zažili , my a naši leonbergeri.

Miro 25.6.2013

.

Team: